Malá opustená dedinka s romantickým nádychom ti ponúka cestu časom do nedávnych dôb. Zastavil sa tu čas približne v roku 1967, keď sa obyvatelia presťahovali do blízkej Milny. Už na prvý pohľad je jasné, že je dedina opustená. Domy sú schátrané a porastené bujnou vegetáciou. Avšak na jednom okraji dediny je v protiklade k tomu všetkému krásne zrekonštruovaná vilka. Človeka hneď napadne, že sa sem predsa len možno časom vráti trochu toho života.
Funguje tu aj skvelá reštaurácia Stori komin. Je veľmi tradičná, ponuka zahŕňa klasické dalmátske špeciality. Kto si tu chce zájsť na výborné jedlo, musí si dopredu telefonicky urobiť rezerváciu. Je to tiež najlepší spôsob, ako zistíš, čo majú práve v ponuke.
Z reštaurácie je krásny výhľad do údolia a na protiľahlé skaly. A čo je podstatné, reštaurácia je otvorená iba v neskorom popoludní a večer.
Ale ešte než sa posadíš do reštaurácie, prejdi si dedinku, zamotaj sa v starých uličkách a nasaj tú krásnu atmosféru, ktorá ťa úplne prestúpi.
Cestou do reštaurácie budeš míňať dobre zachovanú budovu, v ktorej prízemí je lis na olivy, na poschodí potom bol byt učiteľky miestnej školy.
Dedinka Malo Grablje sa prvýkrát spomína v roku 1539. Predpokladá sa, že pôvodne išlo o pastierske obydlia a miesto na ustajnenie dobytka. V roku 1621 sa už spomínajú obe dedinky – Malo Grablje a Velo Grablje. Dedine sa darilo veľmi dobre a pekne prekvitala – vybudoval sa kostol, škola, knižnica, vodná cisterna a vzniklo poľnohospodárske družstvo. Darilo sa im veľmi dobre ešte aj na konci 19. storočia, keď výroba vína na ostrove dosiahla svoj vrchol. Podľa záznamov tu ešte v roku 1910 bolo 179 obyvateľov. Potom sa ale celou Európou prehnala fyloxéra – škodca napádajúci vinice s devastujúcim účinkom. Do dedinky dorazila fyloxéra roku 1915. Po prvej svetovej vojne nebolo možné znovu vysadiť nové podpníky a tak sa do popredia dostáva levanduľa, rozmarín a buhač.
Mohlo by sa pre to všetko zdať, že sa obyvatelia do neďalekej Milny presťahovali preto, že sa v dedine už nedalo žiť. Ale nie je to tak. Presťahovali sa jednoducho preto, že mohli, pretože mali stavebné parcely a pretože vlastnili úrodné pozemky medzi Hvarom a Milnou. Darilo sa im, levanduľa svojho času veľmi dobre vynášala.
Keď budeš blúdiť v západnej časti Hvaru, nenechaj si túto ospalú dedinku ujsť. Je kúsok od Milny, z hlavnej cesty sem odbočuje asfaltová cesta. Po chvíľke cesty kaňonom sa ti zrazu otvorí údolie s dedinou. Dá sa sem prísť aj z opačného smeru, z dedinky Velo Grablje. Alebo odtiaľ môžeš pokračovať cez Velo Grablje po hrebeni s nádhernými výhľadmi do Stari Gradu alebo cez Brusje na opačnú stranu až do mesta Hvar. Možností je niekoľko, stačí si vybrať.
