Je to jedna z pamiatok na Hvare, ktorú by si nemal minúť. Slávnejší bazén na ostrove nenájdeš. Koncom augusta sme tam chvíľami boli sami a v takých chvíľach bola atmosféra miesta až meditatívna. Človek by tam len tak sedel vedľa starého cykasu, počúval by vietor v rozrastenej záhrade a v mysli splynul s pokojom miesta. Ťažko si v takej chvíli predstaviť, že stavba mala aj obranný účel.
Najznámejší bazén na Hvare
Námestie, ktoré kedysi bývalo morom
A veľkým prekvapením pre mňa bolo zistenie, že námestie, po ktorom sme do pevnosti prišli, bolo kedysi pod vodou. K dnešnému vstupu sa za čias Petra Hektorovića prichádzalo v lodiach.
Hoci bol terén pod dnešným námestím nasypaný až v polovici 19. storočia, miesto bolo obývané dlho predtým a bolo už známe ako Tvrdalj. Pravdepodobne išlo o nejaké staré toponymum. Stavba vznikla v miestach, kde sa morská voda rozdvojila a kde predtým stála antická vila. Pozostatky tej istej antickej vily vrátane mozaík boli nájdené aj pod schodmi neďalekého kostola Sv. Rocha. (crkva sv. Roka). Pravdepodobne aj dnešný bazén s rybkami bol inšpirovaný pozostatkami nejakého antického bazéna.
Pôvodný zámer vybudovať letné sídlo sa musel prispôsobiť aktuálnemu dianiu. V 16. storočí zažil ostrov niekoľko útokov od Turkov a staviteľ Petar Hektorović sa rozhodol stavbu opevniť. Vzniklo tak spojenie obrannej a vidieckej architektúry. Napriek všetkým snahám však pri útoku v roku 1571 Tvrdalj horí. Čo sa týka obranných prvkov, Petar sa inšpiroval aj v Dubrovníku. Dnes už ich tam však veľa neuvidíš. Ten hlavný – ravelín – už tam dávno nie je. Podobný ravelín je však dodnes k videniu pri kostole Milosrdnej Panny Márie vo Vrboske a ten je teda naozaj veľký. Napokon, má to aj vo svojom názve: Crkva – tvrđava sv. Marije od Milosrđa.
Čo tam dnes uvidíš?
Hlavne tú atmosféru miesta. Hoci si v centre, tak je tam pokojná atmosféra. Najväčšou atrakciou je samozrejme bazén s rybkami v brakickej vode (voda má koncentráciu soli niekde medzi morskou a sladkou vodou). Bazén je zo všetkých strán lemovaný arkádovým podlubím. Nad bazénom sa týči veža s holubníkom, na ktorej kedysi bývali aj hodiny (zrejme slnečné), vedľa bazéna je malá etnografická zbierka. A potom ešte zostáva preskúmať rozrastenú záhradu vrátane vyhliadky na okraji záhrady. Časť záhrady pri bazéne je zatienená a láka k príjemnému posedeniu.
Tvrdalj je tiež kamenná kniha – môžeš tu nájsť viac ako 20 kamenných nápisov. Väčšina z nich je latinsky, jeden taliansky a jeden chorvátsky.
Čo dodať? Za videnie to rozhodne stojí. Aj naše malé deti sa tam zabavili – pozorovať rybky a potulovať sa v záhrade, to bola príjemná zmena. A dá sa tam zájsť aj s kočíkom.
