Tak sme opäť tu, v krásnej a tajomnej krajine Starigradskej pláne. Je tichá, až meditatívna. A svoje poklady skrýva. Človek si musí dať tú prácu a nájsť si, čo chce vidieť. Je tu toho celkom dosť a to hľadanie sa rozhodne oplatí.
Kameň a suhozid
Asi najcharakteristickejším prvkom krajiny Starigradskej pláne je kameň. Uvidíš ho tu jednoducho všade a tam, kde nie je, tam je odkrytá veľmi úrodná pôda, vďaka ktorej to tu všetko kedysi vzniklo.
Pretože kameň pri obrábaní pôdy prekážal, používal sa na rôzne stavby. Najčastejšie technikou „suhozid“. Je to spôsob stavby, pri ktorom sa kladú jednotlivé kamene na seba bez akéhokoľvek spojiva. Táto technika bola dokonca zapísaná na Zoznam nehmotného dedičstva UNESCO a hoci už dnes málokto vie suhozid stavať, vznikla celkom nedávno jedna iniciatíva rovnakého mena, ktorá kamenné múry obnovuje a udržuje tak techniku suhozid stále živú.
Touto technikou sú postavené hlavné múriky rozdeľujúce Starogradsko polje a taktiež aj múriky jednotlivých parciel. Kamenné múriky sa líšia podľa veľkosti a taktiež podľa spôsobu stavby: jednoradové poskladané kameň na kameni do výšky 1 m, viacradové široké až 2 m a rovnako tak vysoké, ktoré sú postavené najčastejšie pri antických cestách a v smeroch antickej parcelácie. Múriky sa musia obnovovať a sú tak výsledkom viac ako dvetisícročného úsilia obyvateľov ostrova a ich práce. Len si predstav tie hodiny a hodiny, dni a dni práce s kameňmi.
Technikou suhozid sú taktiež postavené veľké terasy, ktoré chránia úrodnú pôdu pred prúdmi vody z výdatných dažďov. Suhozidom taktiež vznikli trimy a jeden krásny trim je vidieť pri hlavnej ceste zo Stari Gradu do Vrbosky. Na celom ostrove Hvar je viac ako 700 trimov a mnoho z nich sa dodnes používa.
Na Starigradskej pláni sú taktiež početné „gomile“ – malé, väčšie či obrovské hromady kameňov. Najčastejšie vznikali pri čistení pôdy od kameňa, ktorý sa vršil na neúrodných miestach. Niektoré gomile ale boli pôvodne obradné miesta a vo vnútri skrývajú hrob.
Cesty a kanály
Cesty pretínajúce sa v pravom uhle vznikli v gréckom období pred 2400 rokmi. Mnohé z nich boli časom rozšírené, ale niektoré zostali v pôvodnej šírke tak akurát pre človeka s oslom.
Starogradsko polje má tiež početné kanály na odvod náhleho dažďa a na reguláciu potokov. Dnes už týmito kanálmi tečie voda len zriedka, lebo lesy na svahoch kopcov okolo Starigradskej pláne vodu z veľkej časti zadržiavajú.
Predtým tu ale neboli borovicové lesy. Dnes tieto lesy ukrývajú sieť terás, na ktorých sa ešte začiatkom 20. stor. pestovala vínna réva a neskôr aj levanduľa.
Dračevica
Keď už som pri tej vode na Starogradskom polji, tak musím spomenúť aj miesto zvané Dračevica. Je to jedno z najfotogenickejších miest na polji a blízky kamenný dom je snáď na všetkých prospektoch o Starogradskom polji.
Okolitá vyrastená tráva v zapadajúcom slnku vytvára krásnu zlatistú scenériu.
Dračevica je jediné miesto na Starogradskom polji s povrchovým výverom vody. V zime táto voda výdatne zaplaví okolité vinohrady, a to tak, že skutočne plávajú.
Miesto je obklopené vinohradmi a je veľmi zelené, čo sa vegetácie týka.
Dračevica je však aj neolitické nálezisko dokazujúce osídlenie v dávnych dobách (6 000 rokov až 3 000 rokov pred naším letopočtom). V roku 1880 tu boli nájdené neolitické nástroje. Sú to najstaršie archeologické artefakty nájdené na Starogradskom polji. Tu bolo tiež pravdepodobne prvé trvalé osídlenie človekom na Starogradskom polji.
My sme sa na toto miesto dostali v septembri a hoci cez deň ešte stále boli príjemné vysoké teploty, miesto výveru medzi kameňmi bolo stále mokré a trošku vody bolo vidieť. Rada by som sa na Starogradsko polje pozrela niekedy mimo sezóny v období výdatných dažďov, keď je krajina nasýtená vodou.
GPS Dračevice: 43°11’19.7″N 16°37’49.9″E; 43.188791, 16.630534
Mirje
V blízkosti hlavnej cesty zo Stari Gradu do Vrbosky sa nachádza rímska villa rustica Mirje. Táto rímska villa bola postavená a používaná v prvom storočí nášho letopočtu. Je to najrozsiahlejšia archeologická lokalita na Starogradskom polji. Dominantou miesta je múr vysoký 4.5 m, ktorý leží na suhozide, vo vnútri ktorého boli nájdené mozaikové tessery. Súčasne je to najzachovalejší staroveký múr na východnom pobreží Jadranu čo do výšky. Na vnútornom múre uvidíš otvory, ktoré tam zostali po podlahovej konštrukcii.
Okolo Mirje sú pozostatky múrov a základov vtedajšieho poľnohospodársko-hospodárskeho komplexu.
Z Mirje je vidieť značná časť Starogradského poľa a tiež blízka Vrboska, tak sa nikam neponáhľaj a naozaj sa rozhliadni okolo seba.
mg_20210912_171436_2.jpg?w=768 768w, https://zijemechorvatskem.wordpress.com/wp-content/uploads/2022/03/img_20210912_171436_2.jpg?w=1024 1024w, https://zijemechorvatskem.wordpress.com/wp-content/uploads/2022/03/img_20210912_171436_2.jpg?w=1440 1440w" sizes="(max-width: 750px) 100vw, 750px" />
Nájsť Mirje si však vyžaduje trochu odhodlania. Cesta nie je nijako značená. Z hlavnej cesty na Vrbosku sa odbočuje na makadamovú cestu a odtiaľ na „koziu cestičku“. Nikde žiadne značenie, cestička je zarastená. Ak nebude iná možnosť, mobil s mapou ťa na miesto dovedie. Za tú námahu to stojí.
GPS Mirje: 43°10’35.6″N 16°39’26.0″E; 43.176554, 16.657230
Carevac
Neďaleko Mirje, priamo pri hlavnej ceste zo Stari Gradu do Vrbosky sú pozostatky ďalšej rímskej villy rustica Carevac. Bohužiaľ, miesto prešlo značnou devastáciou a dnes sú tam skutočne len pozostatky. Človeka na prvý pohľad vôbec nenapadne, že ide o zvyšky vidieckej rímskej villy.
V tridsiatych rokoch minulého storočia boli na mieste objavené starobylé hradby, mozaiky a bazén. Dnes je ťažké si tam bazén či nejakú väčšiu nádrž na vodu predstaviť. Potvrdzuje to, že predtým bolo miesto oveľa viac zásobené vodou.
GPS Carevac: 43°10’50.0″N 16°38’34.8″E; 43.180551, 16.642991
Starogradsko polje sa ti otvorí ako kniha, ak budeš chcieť. A keď budeš hľadať, nájdeš tam veľa zaujímavých vecí a miest. Keby každý z tých kameňov mohol rozprávať, boli by to určite zaujímavé príbehy. Zatiaľ ich rozpráva vietor hrajúci sa v korunách olivovníkov. Stačí len načúvať.
Ak by ťa história Starogradského polja zaujímala viac, tak existuje veľmi pekná kniha s jednoduchým názvom Starogradsko polje od archeológov Sara Popović a Aldo Čavić. Mnoho zaujímavých informácií v tomto článku som čerpala z tejto krásnej knihy. Kúpiť si ju môžeš v múzeu v Stari Grade. Súčasťou knižky je aj veľmi užitočná mapa, kde sú zaznačené hlavné pamiatky a čo je veľmi užitočné, tak sú tam odlíšené cesty podľa toho, či je to asfaltová cesta alebo makadam alebo pešia trasa. To nám objavovanie krás pláne veľmi uľahčilo. Tak smelo do toho a až nabudúce pôjdeš na ostrov Hvar, nenechaj si Starogradsko polje ujsť.
Ďalšie rozprávanie o Starogradskom polji nájdeš tu: https://zijemechorvatskem.wordpress.com/2021/03/28/starogradsko-polje-na-ostrove-hvar-tady-se-zastavil-cas/
