Premýšľaš nad pokojnou dovolenkou v Chorvátsku a pritom si vybavuješ pláž na Makarskej s hlavou na hlave a tak trochu ťa z toho berú mory? Tak na to s pokojom zabudni. Ak si chceš na dovolenke oddýchnuť od civilizácie, čítaj ďalej, máme pre teba tip na pár zátok s robinzonádami na ostrove Hvar. Všetky tieto zátoky sme prešli. Dedinka Bogomolje a jej zátoky sú pre nás totiž úplne srdcová záležitosť. Čaru týchto zátok sme podľahli natoľko, že sme sem chodili 10 rokov a častejšie než len na letnú dovolenku. Je to miesto, kde sa tak trochu zastavil čas. Aj turistickí sprievodcovia túto časť ostrova opomínajú.
Letoviská na ostrove Hvar
Ostrov Hvar pretína z východu na západ jedna jediná asfaltová cesta. V západnej časti ostrova sa nachádzajú známe mestá ako Hvar, Stari Grad, Vrboska a Jelsa. Sú to jediné väčšie letoviská na ostrove. Na východe sa nachádza prístavné letovisko Sućuraj, kam jazdí trajekt z pevniny. Medzi Jelsou a Sućurajom je roztrúsených niekoľko málo dediniek. Niektoré z nich už podľahli odlivu mladých ľudí za prácou na pevninu a stali sa z nich opustené sídla. Až je človeku ľúto pozrieť sa na tie chátrajúce stavby. Jednou z dediniek, ktorá si zatiaľ dokázala udržať akési, hoci ospalé, životné tempo, je malebná dedinka Bogomolje.
Dedinka Bogomolje
Dedinku tvorí niekoľko domov roztrúsených okolo cesty, jedna pošta, kostol s cintorínom a jeden obchod na malom námestí. Obchod slúži rovnako ako akési informačné centrum pre tých, ktorí pokračujú do zátok a nepoznajú cestu. Tiež je to miesto, kde sa počas dňa stretávajú a spoločne posedávajú miestni. Predstav si, že je horúci letný deň, cikády cikajú, vzduch sa tetelí a vonia morom, levanduľou a prachom z ciest, a ty sedíš na lavičke pred obchodom v centre všetkého diania a popíjaš svoje vychladené pivko. Čas sa lenivo prevaľuje ako vlny na mori za horúceho popoludnia a ty zatiaľ sleduješ miestny kolorit. Na lavičkách okolo teba starousadlíci preberajú dôležité body miestneho života a vedú filozofické debaty na rôzne témy, politiku nevynímajúc. Pri tom popíjajú pivko a pokurujú. Občas príde nejaký ten turista pre nákup toho najnutnejšieho. Za chvíľu prichádza Zvonko, majiteľ jednej z robinzonád, čo dneska na aute preváža živú kozu. Potom prichádzajú nejakí zblúdení turisti a pýtajú sa v obchode na cestu do zátoky. Medzitým sa Ante rozčuľuje, že mu turisti rozbili posteľ a Ivo farbisto popisuje, ako mu kedysi hostia upchali rúrku od záchodu viečkom od krému. A tak stále dookola, kým si neuvedomíš, že tých pív bolo už dosť a musíš sa ešte dostať do ubytka v zátoke.
Tanečné zábavy
Bogomolje je najbližšia civilizácia k zátokám, ktoré sa zarezávajú do mora pod dedinou. Nie je tu žiadna reštaurácia. Jediným rozptýlením sú pravidelné letné tanečné večery – Bogomoljske ljetne večeri, čo je dedinská zábava so živou hudbou, malým občerstvením a tombolou. Teda boli, do roku 2016. Ďalší rok sa bohužiaľ organizátori nezhodli na tom, v akej podobe by ďalej mali tancovačky prebiehať a ako už to tak býva, prestali to organizovať. Je to obrovská škoda, pretože to bolo príjemné rozptýlenie. Občas sa tam odvážil aj nejaký ten turista. Práve tu sme sa zoznámili s mnohými miestnymi obyvateľmi. Parket býval často veľmi plný a tancovalo sa občas až do ranných hodín. Treba podotknúť, že miestni sa cítili poctení, ak na tancovačku zavítali turisti. Odvtedy sa podarilo aspoň zorganizovať raz za leto vonkajšiu zábavu pri ihrisku na "balote". To je miestny srdcový šport, musíte si ho vyskúšať. Miestny preborník Miro Rudan bude obstojným súperom a určite výzvu k hre neodmietne. Pravdepodobne ale bude počas zábavy jedným z hlavných hráčov prebiehajúceho turnaja. K tomu všetkému hrá živá hudba a tiež je čo zahryznúť a čoho sa napiť. Všetci sa pri organizácii zábavy snažia a každý nejako priloží ruku k dielu.
Cesta do zátok k robinzonádam
Asfaltová cesta z dedinky pokračuje ďalej smerom k moru k jednotlivým zátokám odrezaným od sveta. Z tejto cesty sa potom odbočuje na makadamovú cestu a odtiaľ sa ďalej schádza do jednotlivých zátok, až cesta končí v poslednej zátoke – v zátoke Solotiša. Okrem miestnych a ubytovaných turistov sem málokto zavíta, občas nejaký ten zblúdený turista hľadajúci cestu. Pred niekoľkými rokmi tu boli iba skromné rybárske domčeky bez elektriny či vody a dostupné iba pešou cestičkou. Miestni ľudia pôvodné rybárske domčeky prerobili na apartmány a prenajímajú ich. Zátoky na severnej strane prešli elektrifikáciou, zátoky južnej strany zatiaľ nie. Na južnej strane sa tak stále využíva solárna energia. Treba povedať, že vďaka moderným solárnym akumulátorom a ďalšej technike dnes už solárna energia nepredstavuje žiadny problém a elektrina je tak k dispozícii celý deň. Nie každý dom však toto moderné vybavenie má a tak sa môže stať, že pri oblačnom počasí budeš bez elektriny. Čo jeden vidí ako romantiku či výzvu robinzonskej skúsenosti, druhého odradí – zistiť si tieto informácie dopredu sa vždy oplatí. Tiež sa ti oplatí zistiť si, koľko domov v zátoke celkom je. Niekde je len jeden a budeš tam tak sám, inde sú napríklad štyri a tým pádom bude aj viac ľudí na pláži. Na Makarskú s hlavou na hlave ale zabudni.
Ako vznikli robinzonské domčeky
Majiteľ obchodíka v Bogomolje, pán Ivo, nám rozprával, aké ťažké bolo rybárske domčeky prestavať v čase, keď do zátok neviedla žiadna cesta a všetok stavebný materiál sa tak musel nosiť až z dediny pešo, alebo v lepšom prípade previezť po mori. Pre lepšiu predstavu – cesta z poslednej zátoky Solotiša do dediny Bogomolje nám pešo trvala viac ako hodinu. Prenajímanie domov v zátokách začalo pozvoľna a môžu za to Slovinci. To oni boli prví hostia pred cca 30 rokmi, ktorí sem zavítali (niektorí vraj omylom) a hľadali ubytovanie. Vtedy ešte neboli domy upravené na apartmány, miestni ich tak ubytovali u seba doma a postupne sa chopili príležitosti a apartmány vybudovali. V niektorých domoch majitelia stále ešte bývajú (to si tiež dopredu over), väčšina ale býva v dome v dedine, prípadne na pevnine a do zátoky prídu iba pri ubytovaní turistov. Dá sa tak nájsť zátoky s jedným domom, kde majiteľ nebýva a kde budeš úplne sám, napr. v zátoke Vela Pogorila alebo v zátoke Divja Vela, ktorá je síce už bližšie k Sućuraju, ale nedá sa do nej dostať inak ako člnom. Cesta sem jednoducho nevedie.
Chlieb si objednaj, inak budeš hladný
To, čo sme tu najviac ocenili, bola atmosféra miesta a povaha tunajších ľudí. Akoby táto dedina a blízke zátoky vôbec neboli na mape. Ruch a zhon moderného sveta sem nedorazil. Zatiaľ. Dokonca aj chlieb sa musí objednávať deň dopredu, v obchode ho nekúpiš. Miestni sa živia poľnohospodárstvom, rybárčením a turizmom. Sú to milí a prívetiví ľudia, ktorí Vás vítajú s úsmevom na tvári. Tu sme spoznali pravú hvarskú náturu, tak odlišnú od ľudí v rušnejších mestách na ostrove. Jedná sa prevažne o staršiu generáciu, lebo mladí odchádzajú na pevninu za prácou. Kdekto tu pestuje olivy a vyrába z nich olivový olej (niektorí ešte podľa starých pôvodných receptúr a postupov – napr. pán Josip v zátoke Bristova alebo pán Miro v zátoke Solotiša), ktorý je možné si zakúpiť od miestnych. Veľa z nich sa tiež venuje levanduli a vyrába levanduľový olej. Samozrejme aj tu sa dajú kúpiť domáce pálenky (travarica, rakija, mrtina, orahovica) alebo napríklad aj med. Pri ceste do zátoky sa stačí zastaviť pri figovníku a natrhať si čerstvé figy. Všade rastie rozmarín, tu a tam mandľovníky a niekde aj citrónovníky. Ostrov toho má veľa čo ponúknuť.
Keď už ti chýba civilizácia
Keď zatúžiš po zmene, môžeš si zájsť do príjemného pokojného mestečka Jelsa, kde sú obchody s potravinami, reštaurácie, kaviarne a obchody so suvenírmi. Jelsa je od Bogomolje vzdialená cca 30 km. Alebo napríklad do Sućuraja, kde je tiež obchod, kaviareň a reštaurácia. Nám sa ale väčšinou do mesta nechcelo, užívali sme si vytúžený pokoj. Kto raz zakúsi podmanivú atmosféru hvarských zátok a zoznámi sa s miestnymi ľuďmi, nemôže inak, než sa stále vracať.
