Sveti Nikola je najvyšší vrchol ostrova Hvar, nachádza sa 628 m nad morom. Na tento výlet som sa tešila roky a konečne som sa dočkala. Druhý septembrový deň minulého roka sme sa vybrali s našimi malými deťmi zdolať tento kopec (syn mal rok a pol a dcéra štyri roky). Kvôli deťom sme zvolili cestu autom až pod vrchol. Cestu makadamom zvládlo aj naše auto bez náhonu na všetky štyri kolesá.
Z našej základne v zátoke Velo Zaraće sme vyrazili smerom k tunelu na druhú stranu ostrova okolo zátoky Dubovica. Tesne pred tunelom je odbočka na kopec Sveti Nikola. Odtiaľ sa cesta kľukatí vyprahnutou krajinou až k vrcholu. Miestnu vegetáciu značne poznamenalo niekoľko požiarov.
Tesne pod vrcholom je reštaurácia Hvarcienda, počas našej cesty bohužiaľ zatvorená. Okrem tejto reštaurácie sme nestretli žiadny obchodík ani nič podobné. S tým je potrebné počítať, ak sa človek vydá na výšľap pešo. Nikde žiadny prameň ani možnosť kúpiť si vodu. Cestou sme stretli jednu skupinku chodcov, ktorí sa už vracali dole. Keď naše deti povyrastú, tak si snáď dáme repete s aspoň väčším dielom cesty pešo.
Priamo pod vrcholom je maličké parkovisko a odtiaľ vedie posledný strmý úsek cesty medzi kameňmi.
Posledný úsek je pomerne terén medzi kameňmi, ale na druhú stranu je veľmi krátky. So synom v nosiči som zo začiatku bola trochu neistá, či to vyleziem, ale išlo to nakoniec celkom dobre. Cestou dole sme našli schodnejšiu cestičku priamo k parkovisku. No a tie výhľady za to rozhodne stáli. Syn to celé prespal, ale dcéra bola z výletu unesená.
Z jednej strany sú prekrásne výhľady na Vis a časť Korčuly. Maličký kúsok ostrova Šćedro je úplne vpravo pred Korčulou. Napravo od Korčuly v diaľke je ostrovček Sušac.
Vpravo už začínajú vykúkať Pakleni otoci.
Pohorie sa tiahne ďalej smerom k letovisku Hvar a potom sú ďalej vidieť Pakleni otoci.
Na druhej strane sa otvára pohľad na polostrov Kabal a za ním ostrov Brač.
Vpravo je vidieť letovisko Vrboska a vedľa neho Jelsa. Od týchto dvoch letovísk sa doľava tiahne Starogradsko polje – úžasný kus zachovanej histórie starej 2400 rokov.
V diaľke je vidieť Brač a pred ním polostrov Kabal. A pred ním je Starogradsko polje a naľavo je vidieť malý kúsok letoviska Stari Grad.
Na vrchole nás privítal pomocník strážcu požiarov.
Tak a sme tu. Hurá 🙂 Na vrcholku sme s jedným cyklistom, inak tu nikto nie je.
Na vedľajšom vrcholku je kríž a ďalej potom kostolík. To už som si ale so synom v nosiči netrúfla. Nabudúce to tam prechodím snáď celé, to už syn celý výlet určite neprespí.
Malo to zmysel šplhať na vrchol s malými deťmi? Áno, malo. Žiadny podobný výlet sme na Hvare zatiaľ nepodnikli, pohorie tam prešľapané nemáme. A tie výhľady sú fakt prekrásne. Dcéra si dodnes výlet pamätá a rada naň spomína. Takže sa toho neboj, zbaľ vodu a desiatu a hurá na kopec 🙂
